| I. |
Ľahké:
Najjednoduchšia forma skalného lezenia, nie však už ľahký chodecký terén. K zabezpečeniu rovnováhy je treba pomôcť rukou. Začiatočníci musia byť istení lanom. |
| II. |
Mierne ťažké:
Tu začína skutočné lezenie, pri ktorom je vyžadovaná technika troch bodov. |
| III. |
Stredne ťažké:
Na exponovaných miestach sa doporučuje medziistenie. Kolmé miesta alebo previsy s dobrými chytmi už vyžadujú fyzickú silu. Trénovaní a skúsení lezci môžu prekonávať úseky tohoto druhu stupňa obťažnosti ešte bez použitia lana. |
| IV. |
Ťažké:
na tomto stupni začína opravdivé lezenie. Dostatočné lezecké skúsenosti sú nutné. Lezecké úseky väčšinou vyžadujú viac istenia. Istenie lanom je už obvyklé i u skúsených a trénovaných lezcov. |
| V. |
Veľmi ťažké:
zvyšuje sa počet medziistení, lezenie kladie zvýšené nároky na fyzickú kondíciu, techniku a skúsenosti. |
| VI. |
Neobyčajne ťažké:
lezenie vyžaduje nadpriemerné schopnosti a výbornú trénovanosť. Veľká expozícia sa často spojuje s malými možnosťami zaistenia. |
| VII. |
Mimoriadne ťažké:
možno zvládnuť len so zvýšenou trénovanosťou a s pomocou špeciálnej výstroje. I výborní lezci potrebujú špeciálnu prípravu pre určitý druh skaly, aby úseky tohoto stupňa preliezli spoľahlivo bez pádu. Dokonalá technika istenia je nevyhnutná. |
| VIII–IX. |
Stupňovanie predchádzajúcich obťažností:
veľmi vysoké nároky na špeciálnu prípravu i na výstroj, výstupy a úseky krajných stupňov možno často zvládnuť až po predchádzajúcich nácvikoch a získaní pohybových návykov. Vyhradené pre vrcholových lezcov. |
| X–XI. |
Súčasná hranica lezeckých možností vo voľnom lezení:
predchádzajúce nacvičovanie je nevyhnutné, ani najlepší špičkoví lezci nie sú schopní úseky tohoto stupňa opakovať často, k prekonaniu sú nutné ideálne podmienky (vonkajšie i psychické) i dokonalé sústredenie na výkon. Zatiaľ sa tento stupeň prekonáva len s horným istením alebo s dopredu osadenými istiacimi bodmi |
